0910/902 315, 0902/939 902 doucovanie@cielene.sk

5 výhovoriek, ktorými študenti obhajujú ničnerobenie a čo naozaj znamenajú

Pokiaľ ste ako väčšina študentov, učenie na skúšky či písanie seminárnych/záverečných prác je aj pre vás jednou z najobávanejších aj najnemilovanejších úloh. Takmer prirodzenou súčasťou takéhoto učenia či písania je teda prokrastinácia čiže vlastne odkladanie vecí na neskôr. Prinášame vám päť výhovoriek, pomocou ktorých študenti obhajujú svoju prokrastináciu, čo naozaj znamenajú a ako sa s nimi vysporiadať.

1. „Začnem až zajtra.“

Racionalizácia: „Je ešte len pondelok, mám množstvo času a skúška je až vo štvrtok…“
Čo to znamená: Skúšame si nahovoriť, že budeme mať viac motivácie učiť sa neskôr, a zároveň sa chceme vyhnúť náročným mozgovačkám. Namýšľame si, že vieme viac ako naozaj a že na skúšku/písomku sa dokážeme naučiť v kratšom čase, než je skutočne potrebné.
Čo robiť: Začnite teraz, aj keď len na pätnásť minút. Prekonajte počiatočnú nechuť, pretože už po tak krátkom čase dokážete reálne zhodnotiť, koľko času v skutočnosti potrebujete. Prejdite si (aspoň opticky) aj zvyšok učiva, ktoré bude skúška/písomka pokrývať, a naozaj si vyčleňte čas, ktorý budete k príprave potrebovať.

2. „Zatiaľ nemám všetko potrebné k tomu, aby som mohol začať.“

Racionalizácia: „Počkám, kým mi spolužiaci pošlú poznámky alebo staršie písomky alebo až do konzultácií…“
Čo to znamená: Sme prekvapení veľkosťou úlohy a nevieme, kde začať. Dúfame preto, že učiteľ presne povie, čo na písomke očakávať, spolužiaci pošlú staršie písomky alebo veľmi kvalitné poznámky, vďaka čomu všetko ľahšie pochopíme a dovtedy sa nemusíme trápiť. Krutou pravdou však je, že pečené holuby z neba nepadajú.
Čo robiť: Začnite s tým čo máte, a postupne pridávajte nové zdroje. Pomôže vám to nielen začať s učením, ale tiež zistiť, v čom máte medzery, ktoré možno aj pomocou nových materiálov doplníte neskôr. Počas konzultácií alebo opakovania teda môžete aj klásť učiteľovi či prednášajúcemu otázky k veci, a nielen si bezhlavo zapisovať poznámky, ktoré možno ani nebudete potrebovať.

3. „Potrebujem sa zorganizovať, upratať a potom sa začnem učiť.“

Racionalizácia: „Musím vyvešať prádlo, umyť riad, vlastne aj upratať izbu. Všetko spravím a teda učiť sa budem od zajtra.“
Čo to znamená: Učenie je extrémne náročná mentálna úloha, nielen na čas, ale aj na našu energiu. Preto si radi nahovoríme, že je potrebné namiesto toho robiť niečo relatívne produktívne. Chybne si tiež namýšľame, že keď budeme mať čistý stôl/izbu, zázračným spôsobom získame motiváciu potrebnú k štúdiu.
Čo robiť: Skúste zmeniť miesto. Nutkanie zorganizovať veci okolo seba je úplne pochopiteľné, ale nie vždy na to nemáte čas. Skúste teda ísť do knižnice alebo na miesto, kde vás okolnosti nebudú rozptyľovať – napríklad do tichej kaviarničky. Vyhnete sa tak aj rozptyľujúcim rozhovorom so spolubývajúcimi či chuti na nejakú mňamku/olovrant/nočný snack.

4. „Začnem zajtra ráno, budem viac svieži a pripravený na vec.“

Racionalizácia: „Asi by som mal oddychovať a v kľude pozerať telku, aby si môj mozog po celom dni plnom prednášok oddýchol.“
Čo to znamená: Sme unavení, nemáme chuť ani silu sa zorganizovať a naozaj sa zaboriť do komplexných úloh. Nemáme vôľu pokračovať v robení náročných úloh, a tak radi presvedčíme sami seba, že ráno sa už budeme cítiť lepšie.
Čo robiť: Namiesto ničnerobenia pred televíziou, skúste ísť von a urobiť niečo pre svoje telo. Je pravdpodobnejšie, že oddýchnutejšie a lepšie sa budete cítiť po hodinke športu ako leňošenia. Potom si vyhraďte nejaký ohraničený čas a naozaj sa začnite učiť, alebo si aspoň spíšte plán na ďalší deň. Budete sa cítiť lepšie, pretože ste vykonali nejakú aktivitu a aspoň ste začali.

5. „Je OK, ak túto písomku nenapíšem najlepšie, moju známku to aj tak veľmi neovplyvní.“

Racionalizácia: „Mám tam už dosť bodov a ak ostatné písomky napíšem dobre, bude to fajn.“
Čo to znamená: Neveríme v svoje vedomosti alebo v to, že by sme sa tú tému vôbec dokázali naučiť. Vytvárame si teda svoju vlastnú výhovorku. Vopred tušíme, že naša známka nebude najlepšia, tak načo sa vôbec snažiť porozumieť niečomu, čomu vôbec nerozumiem.
Čo robiť: Spoliehať sa na dobrú známku na všetkých ostatných písomkách a projektoch je naozaj nerealistická predstava pre väčšinu študentov. Skúste preto brainstormovať a spomenúť si na všetko, čo k danej téme viete. Nepozerajte sa do knihy alebo do poznámok, skúste ísť podľa vlastnej pamäti. Budete prekvapení množstvom informácií, ktoré vlastne ovládate. Zároveň to trošku nakopne vaše sebavedomie potrebné k tomu, aby ste medzery v učive začali zapĺňať.

Zdroj: independent.co.uk

ContactUs.com