0910/902 315, 0902/939 902 doucovanie@cielene.sk
Pripravujeme na reparáty. Čo by ste o nich mali vedieť

Pripravujeme na reparáty. Čo by ste o nich mali vedieť

Od našich začiatkov pripravujeme žiakov a žiačky základných i stredných škôl aj na reparáty, či už je to reparát z matematiky, reparát z fyziky či reparát z rodnej slovenčiny. Nemajte obavy, nie sú to tí žiaci, ktorých sme krvopotne doučovali počas školského roka. Naopak, väčšinou sú to tí, ktorí prípravu počas školského roka zanedbali/ kašľali na školu/ prekvapil ich prechod na iné miesto/ nemali šťastie na výber doučovateľa. Doučovanie na reparát však vôbec nie je také hrôzostrašné ako vyzerá a hoci je podľa nás ideálne začať s prípravou najneskôr v polovici júla, zvládneme aj neskorší nástup a doteraz sme všetkých žiakov pripravili na 100% prejdenie. Čo sme sa v procese prípravy naučili a čo by ste mali o reparáte vedieť aj vy?   Ak je vaše dieťa v 7. alebo 8. ročníku ZŠ alebo v 3. ročníku gymnázia, je reparát najpravdepodobnejší. Teda aspoň podľa našej štatistickej vzorky, keďže najviac žiakov pripravujeme na reparát práve v tomto období. Nenadarmo je matematika považovaná za najťažší predmet. Najviac reparátov sa robí práve z nej. Nasleduje fyzika, elektrotechnika, chémia, … V minulom školskom roku 2014/2015 sme na reparáty pripravovali len u nás v Cielene 57 žiakov. Cca 70% žiakov sa nám ozve v prvej polovici júla. Pri plánovaní doučovaní berieme do úvahy aj vaše dovolenky, letné tábory či dlho naplánované prázdniny u starých rodičov. Hoci je žiakov dosť, skupinové kurzy prípravy na reparáty nerobíme. Odporúčame individuálne doučovanie s doučovateľom – u Vás doma alebo u nás v pobočke na Záhradníckej 25 v bratislavskom Starom Meste. Doučovanie je tak šité na mieru potrebám a (ne)vedomostiam konkrétneho žiaka. Pri reparátoch z polročného učiva odporúčame doučovanie minimálne 2 x týždenne po 90 minút, pri tých celoročných stojí za zváženie aj intenzívnejšia príprava. Samozrejme, pri stanovení intenzity doučovania zvažujeme aj úroveň...
Otázky na učiteľov #4: Prečo sú bubliny guľaté?

Otázky na učiteľov #4: Prečo sú bubliny guľaté?

Asi každý z nás má rád bublifuky. Pomocou vody s trochou jari dokážeme vytvoriť krásne bubliny, väčšie i menšie, no vždy s nádhernými žiarivými farbami odrážajúcimi sa na ich povrchu. Hoci poskytujú zábavu pre malých i veľkých už niekoľko dekád či dokonca storočí, vo svojej podstate sú bubliny celkom obyčajné. Niekedy veľké, inokedy malé, stále dodržiavajú svoj guľatý tvar. Prečo je to tak? Prečo nemôžu mať napríklad tvar kocky, hviezdice či srdiečka? Pokiaľ ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sú bubliny guľaté, vysvetlíme vám dva jednoduché dôvody. Povrchové napätie Dôvod, prečo si bubliny zachovajú svoj guľatý tvar, čiastočne súvisí s dôvodom, prečo komáre dokážu chodiť po vode. Všetky tekutiny majú tzv. povrchové napätie, ktoré predstavuje určitý level odporu voči sile, ktorá sa ho snaží prebiť. Práve povrchové napätie umožňuje mydlovým molekulám viazať molekule vody, a to vnútri aj navonok. Keď fúkame do bublifuku, rozťahujeme tým kapacitu týchto molekúl. Povrch a objem gule Guľa ako taká je najmenším možným tvarom. Príroda okolo nás neplytvá energiou a našla spôsob, ako sa správať čo najekonomickejšie aj pri takej veci, akou bublina nepochybne je. Dôvod, prečo si bubliny zachovávajú guľatý tvar je ten, že je to najmenší tvar schopný udržať objem vzduchu a mydla vnútri vodového prstenca. Inými slovami, múdra voda si nechce vytvoriť viac práce, než je potrebné, a práve guľatý tvar jej to povoľuje. Keďže v okolitom priestore nie je žiaden tlak (resp. tlak pôsobiaci na povrchové napätie na stene bubliny), bubliny môžu dorásť do extrémnych rozmerov. Napokon však všetky raz puknú, a to preto, že sa ich povrch natiahne...
Otázky na učiteľov #3: Ako fungujú magnety?

Otázky na učiteľov #3: Ako fungujú magnety?

Magnety sú jednými z mála vecí na Zemi, ktoré dokážu ovplyvňovať predmety okolo seba bez toho, aby sa ich priamo dotýkali. Dôvod, ktorý stojí za tým, že priťahujú kovy – konkrétne železo, nikel a kobalt – je presne tým istým dôvodom zodpovedným za to, že sa Zem točí okolo svojej osi a spoľahlivo sa nám strieda deň s nocou. Vnútri magnetov sa nachádzajú magnetické polia, v nich sa ďalej nachádzajú atómy a v týchto atómoch zas nájdeme hyperaktívne elektróny. Mimochodom, hyperaktívne elektróny sú známe aj ako elektrina. Podobne ako čas a priestor, aj magnetizmus a elektrina sú neoddeliteľne spojené. Magnety nepriťahujú len železo, nikel a kobalt, ale tiež priťahujú alebo odpudzujú iné magnety. Ako sa hovorí protiklady sa priťahujú, a to platí aj o magnetoch alebo je možné, že táto slovná hračka vznikla práve vďaka nim. Magnetické pole má svoj sever a juh, a keď k sebe priblížime severný pól jedného magnetu s južným pólom toho druhého, spoja sa. Ak sa však pokúsime spojiť magnety rovnakým pólom, budeme bojovať s ich odporom. Je známe, že dokonca aj ak magnet rozdelíme na dva menšie, každý si vytvorí svoje vlastné magnetické pole ako aj severný a južný pól. Aj naša milovaná Zem je v skutočnosti jedným veľkým magnetom. V jej úplnom jadre sa totiž nachádza obrovská guľa kovu, ktorá emituje magnetické pole. Aj to je príčinou toho, že ručička kompasu ukazuje vždy na sever a ohnivé Slnko nás nespáli zaživa. Magnety teda nie sú len zaujímavým prvkom, ktorým si pripomenieme dovolenkovú destináciu alebo pripneme nákupný zoznam na chladničku. Magnety sú tiež nevyhnutné pre naše prežitie.   Zdroj: What magnets can do (Allan...
Otázky na učiteľov #1: Prečo je nebo modré?

Otázky na učiteľov #1: Prečo je nebo modré?

Každý deň sa milióny ľudí pozerajú hore k slnku a vidia modrú oblohu. Všetci vieme, že obloha je modrá, ale v skutočnosti – obloha vlastne modrá nie je. Obloha je tvorená vzduchom, ktorý je priehľadný alebo bezfarebný. Veď ani vzduch pred vašimi očami nemá žiadnu farbu, či? Aký je teda dôvod, že vzduch na oblohe má nejakú farbu, a to konkrétne modrú? Existujú tri základné dôvody, prečo je nebo modré, najmä: 1) Čiastočky v atmosfére, 2) Slnko, 3) Skutočnosť, že sme ľudia. Začnime rovno s číslom jedna. V našej atmosfére sa nachádza nespočítateľné množstvo molekúl kyslíka a dusíka. Tieto maličké molekuly „plávajú“ okolo nás a rovnako sa pohybujú okolo slnka, ktoré emituje svetelné lúče. Svetlo existuje v obrovskom spektre, pričom len zlomok z neho je viditeľný ľudskému oku. Spektrum, ktoré vidíme my, pozostáva z farieb dúhy – od červenej, cez modrú až po fialovú. V tom je ten háčik – lúče modrého svetla sú kratšie a aj frekventovanejšie ako lúče červeného svetla. Navyše, pretože sú kratšie, existuje vyššia pravdepodobnosť ich kolízie s molekulami kyslíka či dusíka, čo spôsobuje rozptyl svetla. A teda zatiaľ čo zvyšné vlnové dĺžky preniknú až na zemský povrch a osvetľujú naše dni, modré vlny sa zaseknú v atmosfére, čím vytvárajú známu nebesky modrú farbu. A akú úlohu v tom hrajú ľudské bytosti? Ak ste mimoriadne šikovní, možno ste sa zamysleli nad tým, prečo nie je nebo fialové. V spektre svetla, ktoré vidíme – farby dúhy – červené vlny sú tie najdlhšie a fialové najkratšie, nie modré. Je to síce pravda, ale keďže ľudské oko nerozoznáva dobre fialové odtiene, hoci ich môže byť na oblohe zachytených...
ContactUs.com